Na Slovensku práve prebieha prijímanie zákona o ochrane klímy. Zákon by mal byť strešným zákonom, ktorý pomôže s dosahovaním medzinárodných záväzkov, zabezpečí komplexný prístup k znižovaniu emisií skleníkových plynov a zároveň odstráni bariéry, ktoré spomaľujú praktické opatrenia na ochranu klímy. Zákon bol predložený v období politickej nestability a nadchádzajúcich predčasných parlamentných volieb. Súčasný návrh zákona je dobrým prvým krokom s dobrými mechanizmami ale až počas procesu prijímania sa ukáže, či ustojí všetky vonkajšie tlaky a nakoniec bude prijatý ako silný právny predpis.
Ministerstvo životného prostredia SR predložilo 30. januára do medzirezortného pripomienkového konania prvý slovenský národný klimatický zákon. Prvýkrát tak mohla slovenská verejnosť uzrieť návrh zákona, ktorého snahou je podchytiť ochranu klímy v jednom celku. Pridalo sa tak k približne polovicu krajín EÚ, ktoré už majú alebo pripravujú národné klimatické zákony. Väčšina z nich sa nachádza v západnej časti Európy a slovenský zákon by mohol byť jedným z prvých reálne funkčným zákonom tohto druhu v strednej a východnej Európe.
Potreba prijať na Slovensku národný klimatický zákon má rovnaké dôvody, ako v iných európskych krajinách. Na jednej strane máme medzinárodné záväzky a európsku legislatívu, avšak často chýba komplexný pohľad, ako konkrétne ciele napĺňať. Niektoré sektory ani nemajú plány, ako emisie znižovať a neexistuje mechanizmus, ktorý by ich k tomu donútil. Chýbajúci komplexný prístup sa ukazuje aj v tradičnom rezortizme. Ministerstvo životného prostredia je síce gestorom klimatickej témy, ale na ďalšie ministerstvá, ktoré svojimi politikami určujú znižovanie emisií, nemá prakticky žiaden dosah.
Klimatický zákon začali presadzovať Priatelia Zeme-CEPA, ku ktorým sa pridala Klimatická koalícia s VIA IURIS a Klíma ťa potrebuje. Už v čase prípravy zákona zorganizovali organizácie množstvo stretnutí s predstaviteľmi neziskového aj súkromného sektora a informovali o zákone prostredníctvom médií, sociálnych sietí ale aj diskusií.
Pri príprave zákona sa organizácie pozreli aj na iné európske zákony. Asi najväčšiu inšpiráciu si zobrali z nemeckého klimatického zákona. Každá krajina má ale svoje správne špecifiká, a preto je potrebné im konkrétne zákony prispôsobiť. Čo je však zrejmé z medzinárodných odporúčaní je, že základom silného klimatického zákona sú tri piliere – ciele, kontrola a vymáhateľnosť. Tie obsahujú množstvo detailov, ktoré určujú či budú alebo nebudú funkčné. Cieľom je zabezpečiť trajektóriu k uhlíkovej neutralite a vyriešiť aj prierezové problémy, ktoré sa v praxi ukazujú ako bariéry napĺňania klimatických záväzkov na Slovensku. Tými sú napríklad nedostatočný manažment dát, rezortizmus či úloha a povinnosti samospráv. Podľa mimovládneho sektora súčasný návrh zákona obsahuje väčšinu dôležitých prvkov a vylepšiť treba len niekoľko častí.
Zákon zakotvuje dlhodobý klimatický cieľ uhlíkovej neutrality do roku 2050 a ciele do roku 2030 a to aj v jednotlivých oblastiach, akými sú napr. cestná doprava, budovy či poľnohospodárstvo. Tu sa zákon zameriava na sektory, ktoré nie sú zahrnuté v systéme obchodovania s emisiami. Nastavuje aj priebežné dvojročné reportovanie či mechanizmus kontroly. Jedným z nedostatkom zákona je, že systém ETS pokrýva len z časti.
Kým ministerstvám sa nastavenie sektorových cieľov zdá vysoké, podľa organizácií je málo ambiciózne. MŽP vychádzalo pri nastavení cieľov z modelu Slovenského hydro-meteorologického ústavu (SHMU), ktorý nastavoval ciele tak, aby sme splnili cieľ 55 % zníženia emisií do roku 2030. Slovensko by však malo byť schopné dosiahnuť aj výraznejšie zníženie emisií, čo viackrát deklarovali samotní predstavitelia ministerstva.
Návrh zákona definuje povinnosti subjektov. Je to napríklad poskytovanie informácií a dát na vykazovanie plnenia cieľov či tvorby strategických dokumentov. Tvorba sektorových klimatických plánov je povinnosťou všetkých zodpovedných ministerstiev. Tie musia prijať aj regióny, mestá a obce. Tu majú pomôcť aj Regionálne centrá udržateľnej energetiky ako odborné kapacity, ktoré budú poskytovať poradenstvo a spolupracovať so samosprávami v oblasti dekarbonizácie.
Novým prvkom je Rada pre klimatickú zodpovednosť. Má dohliadať na kvalitu strategických dokumentov, na ich dodržiavanie, ako aj na plnenie jednotlivých klimatických cieľov. Okrem toho bude pôsobiť aj ako poradný orgán pre verejnú správu. Podľa zákona má byť nadrezortná, nezávislá, zložená z odborníkov a transparentná.
Veľmi dôležitou časťou zákona je vymáhateľnosť. Zákon zavádza finančné sankcie pre ministerstvá, ak nebudú plniť klimatické ciele v ich sektoroch. Tiež pokuty právnickým a fyzickým osobám, samosprávam, či ministerstvám a iným orgánom štátnej správy za neplnenie povinnosti poskytovať informácie. Ďalším spôsobom vymáhania plnenia záväzkov je súdny prieskum. Ide o možnosť verejnosti obrátiť sa na súd, aby preskúmal, či strategické dokumenty prijaté orgánmi štátnej správy sú v súlade s klimatickými cieľmi. Verejnosť sa môže na súd obrátiť aj v prípade nečinnosti orgánov štátnej správy pri dosahovaní klimatických cieľov.
Na Slovensku nie je v praxi dostatočne dobrá participácia pri príprave kľúčovej legislatívy normou. Veľmi často má verejnosť priestor na zapojenie až po zverejnení zákonov v medzirezortných pripomienkovaniach. Počas prípravy zákona Ministerstvo životného prostredia zriadilo pracovnú skupinu, čím urobilo rozhodne viac, ako je bežné. Stretla sa však len niekoľkokrát a išlo o jednostranné informovanie zo strany pracovníkov ministerstva. Subjekty však mali možnosť zaslať svoje pripomienky k rôznym verziám zákonov ešte počas tejto fázy. Intenzívnejšia spolupráca občianskych organizácií s MŽP bola výsledkom perzistentnej snahy organizácií.
V medzirezortnom pripomienkovom konaní je viac ako 700 pripomienok. Veľká časť z nich je technického charakteru. Zvyšok osciluje medzi konštruktívnymi pripomienkami so snahou vylepšiť jednotlivé ustanovenia alebo napríklad jasnejšie definovať povinnosti ministerstiev až po návrhy na úplné stiahnutie zákona či spochybňovanie cieľa uhlíkovej neutrality do roku 2050.
Zákon vstúpil do legislatívneho procesu v ťažkých časoch. Slovensko koncom roka 2022 zažilo ďalšiu vládnu krízu, ktorej výsledkom budú tentokrát predčasné voľby. Posledných päť rokov nikdy nebol „dobrý“ čas na akékoľvek presadzovanie klimatických cieľov. Slovensko si od vraždy novinára Jána Kuciaka zažívalo jednu krízu za druhou. Upozorňovanie na potrebu ochrany klímy čelí všeobecnej frustrácii a únavy verejnosti.
Parlamentné voľby budú 30. septembra 2023 a už teraz je jasné, že dovtedy zažijeme množstvo turbulencií, konfliktov a napätia. Povedať, či má zákon šancu dostať sa v až do parlamentu do leta, tak, ako to plánuje MŽP, je nemožné. Odhadnúť jeho možnú politickú podporu v predvolebnom období sa v tomto momente ani nepokúšame.
